Taliansko – Benátky: Priplať a aj O sóle zaspieva!

22 dec

 Priemerná doba čítania: 10 minits. Enjoy Benátky!

Môžeme prísť do Benátok bez zabookovaného ubytovania? Áno! Vy – to nerobte. Zaparkovali sme na hlavnom nádraží Piazzale Roma plnom výletných autobusov. Hneď sme zamierili do infocentra pre kontakty na ubytovanie. Dali nám do ruky hrubý katalóg s adresami a bez srandy – vytočili sme 30 telefónnych  čísiel – cez 2** po 4**** hotely, Bed and Breakfast, v Benátkach priamo, aj ďalej v štvrtiach.. nič! Na to, že boli všetky strašne predražené (čo nám už ani nevadilo, len sme chceli izbu), hneď  ako ste im povedali, že chcete niečo na jednu noc pre dvoch, dnes – no no, no camera! Tak sme to z parkoviska pozerajúc sa na skupinky turistov vzdali a vydali sa opačnou stranou, smerom von z Benátok.

2sleep: Skôr nájdeme niečo na ubytovanie ďalej a dopravíme sa sem vlakom, busom, loďou, to je jedno. Hlavne čo najskôr sa najesť! Tak sme kúsok od centra, na diaľnici smerom do štvrte Mestre, odbočili na parkovisko prvého hotel-ristorante: A čuduj sa, milý tučnejší, mladý pánko na recepcii, že voľnú izbu má! A ešte aj za fajn cenu (v porovnaní s tým čo sme čítali a počuli v telefóne) Krása! Hneď sme sa zložili na izbe (malá, skromná, ale úplne stačí) a vyskúšali ich primavera reštauráciu. Ja som si objednala cestoviny – tagliatele s morskými plodmi, tak Talianka, nie? T. si dal Insalata Primavera, šalát – vyzeral výborne a fresh (až na tú kukuricu z konzervy)! Predo mňa najprv postavila tanier, gnocchi v bielej omačke s bazalkou na vrchu. Začala som rozmýšľať, čo som si to objednala, do kelu, či to už ani jedálny lístok po taliansky neviem prečítať?! Tak som ochutnala, dala som ochutnať aj T., zhodnotila, ochutnala ešte raz a už ku mne kráča čašníčka od vedľajšieho stola, kde slečne podávala moje morské cestoviny! Vymieňa nám taniere a ako nič Buon Appetito! Tak som mala možnosť ochutnať pasta italiana 2x:) Tagliatele s mušľami vyhrali!

Hotel Primavera, via Orlanda, 5 – 30173 Mestre – Venezia, Tel.: +39 041 5310135, http://www.albergo-primavera.it/ Veľmi skromné, ale fair.

Autobusová zástavka je kúsok od hotela, autobus premáva do centra každých 10-15 minút, posledný o trištvrte na jednu v noci a chodia aj nočné spoje. Lístok stojí 1,10 € jedna cesta. Výborná poloha hotela, 9km – približne 15 minút autobusom. A v Benátkach sa začína turistické šialenstvo s karnevalovými maskami. Toľko ľudí na Markovom námestí! Viac pokope ich už je len na Obilnej uličke pred Mozartovým domov v Salzburgu:) Všade choďte na loďkách – je to ten najlepší taxík. Nemyslím klasické gondoly, ale vaporetta „lodné autobusy“.

Kartu kúpite celodennú (na recepcii hotela alebo v hlavnom info centre v prístave) a môžete krúžiť po kanáloch, koľko len chcete. Pripravte sa na samé stánky so škraboškami, zásterami s pizzou a špagetami, ale to patrí k tomu (musíte predsa vedieť, že majú ten najväčší a najkrajší karneval, aj keď práve nie je február). Mne sa Benátky páčili veľmi, bola som milo prekvapená. Počula som názory, že smrdia a vôbec nie sú také romantické, ako sa hovorí! No neviem, neviem… romantické boli, hlavne podvečer, keď sa prechádzate úzkymi uličkami alebo len tak sedíte pri pohári vínka pri talianskej hudbe. Romanticky sa už asi ale necítili páriky prevážajúce sa na gondolách za 80 €, kým všetci ostatní sa na nich z brehov pozerajú a fotia. Samozrejme, gondolu môžete sharovať aj viacerí, ak chcete platiť menej, ale tak to je už pod bodom romantiky. A zápach žiadny. Počasie nám vyšlo – na to, že malo celý deň pršať, svietilo slnko a nebolo ani nepríjemne horúco. Ideal Time.

GoodToKnow: V Gondole môže byť najviac 6 ľudí, za 40 minút plavby je to 80 €, za každých ďalších  20 minút ďalších 40 €. A ak Vám pri tom gondolier aj  spieva, platíte ešte viac! Takisto aj pri večernej tarife od 19:00 h: 100€/40 minút + 50 € za každých 20 minút viac. 

HistorickéMust: No vraj sa to tam všetko za chvíľku zatopí, tak námestie sv. Marka, plavbu po Grand Canal, most Rialto s jednou pizzou musíte:) Námestie sv. Marka nazval Napoleón najlepším salónom v Európe a myslia si to určite aj benátske holuby. Námestie má  175 metrov a okrem predražených kaviarničiek tu nájdete aj známu Baziliku sv. Marka a jej zvonicu. Na vežu sa dostanete výťahom.

Na námestí si kávu radšej nedávajte, aby Vás nevyšla viac ako plavba gondolou. A keď už, tak si ju dajte po taliansky – pri bare – vtedy aj zaplatíte menej.

Grand Canal je hlavným kanálom, ktorý Benátky rozdeľuje na dve časti, má skoro 4 kilometre a okrem neho je tu ešte ďalších 160 menších kanálov. Pozdĺž nich je cez 170 budov, z toho veľa „palácov“ – v nich bývali bohatí Benátčania a čím prečačkanejší ho z vnútra mali, tým boli pre ostatných bohatší. Cez Canal Grande prechádzajú len 3 mosty. Najznámejší je Rialto, ktorý je aj najstarším (ďalšie dva sú  Ponte degli Scalzi a Ponte dell´Accademia).

  

GoodToKnow: prvú septembrovú nedeľu sa na hlavnom kanáli koná historická regata (Regata storica), prehliadka a zároveň súťaž medzi Benátčanmi na svojich gondolách a v typickom oblečení. Má pripomínať slávnosť z roku 1489 na počesť cyperskej kráľovnej Kataríny Cornarovej, ktorá po smrti manžela prenechala vládu nad Cyprom Benátčanom. Aj slovo regata pochádza z Benátok.

TEjST: Mali sme dôvod na krásnu, výnimočnú večeru. T. narodeniny. Tak sme chceli vybrať niečo benátsky krásne. Prešli sme úzkymi uličkami a našli sme jednu reštauráciu v záhrade, pri vode, ale von nebolo voľné… prešli sme to ešte raz, ale už sme vedeli, že chceme ísť tam! Vonku bolo ale stále plno a ani nevyzeralo, že by sa niečo v blízkej dobe uvoľnilo. Naša prosba však bolo veľmi skoro splnená: „No problemo, no problemo,“ a už z vnútra vyťahovali stolík, dali nám ho rovno na ulicu pred hlavné dvere. Chcete byť vonku, pozerať na kanál, budete! Ochota Talianov zatiaľ 100 bodov. Ako predjedlo sme si dali typické benátske sardinky „Sardee in Saor“ s polentou, Výborné! A talianske hubové, krémové rizoto pre dvoch. Výborné! K tomu na začiatok domáci chlieb a domáce biele vínko. Myslím, že narodeninová večera môže byť!

  

Al Giardinetto, San Polo 2910, Venezia. S prestretým stolom, kam si len prajete.

GoodToKnow: Sardee in Saor je typické benátske jedlo. Sardinky varené a marinované s cibuľou, vínnym octom, hrozienkami a píniovými orieškami. Toto jedlo reprezentuje benátsku kuchyňu nielen preto, že je to jedlo morské, ale viac kvôli tej cibuli:) Tá je súčasťou väčšiny benátskych jedál. Dôvod jednoduchý: cibuľa má schopnosť neutralizovať baktérie, ktoré spôsobujú poškodenie potravín, preto bola dôležitá pri konzervovaní. A Benátky ako mesto námorníkov – na mori potrebovali mať jedlo dlhú dobu, cibuľa sa pridávala všade. Okrem toho, saor znamená v benátskom slangu „chuť“ a tak doslovný preklad jedla by mohol byť – sardinky ponorené v chuti!

Z iných typických „cibuľových“ jedál je to najmä benátska pečienka „fegato alla Veneziana“ (najtradičnejšie mäsové jedlo) a tenké špagety s cibuľovou omáčkou a sardinkami „bigoli in salsa“.

Ako dezert (a aj ako suvenír) si pochutnáte na Baicoli – benátske sušienky. Toto pomenovanie preto, lebo pripomínajú tvarom morského vlka (ryba) a tomu sa povie baicoli. Komu sa nechce googliť morský vlk – má dlhší oválny tvar a vyzerá ako každá iná ryba. Tiež boli vymyslené ako sušienky pre námorníkov, aby vydržali dlhú dobu na mori (tie sušienky). Trošku mi pripomínali malé hrianky. Kúpte ich v typickej žltej kovovej nádobe. Alebo ich možno dostanete aj ku káve, do ktorej sa namáčajú. A namáčajú sa aj do ďalšieho talianskeho známeho dezertu, krému zabaglione (so sladkým vínom) alebo do horúcej čokolády.

A ešte jedno gastro GoodToKnow (skôr InterestingToKnow) si neodpustím: Castraure sú fialové artičoky, veľmi výnimočné, ktoré sa tu pestujú na ostrove sv. Erazma (asi 30 minút loďkou z Benátok). Niektoré sú až 100 rokov staré a môžu za sezónu „spraviť“ až 100 plodov. Len 2 odrody artičokov (a medzi nimi je tento) sú zapísané v Slowfood prezídiu. Čo znamená, že sa musia dodržiavať presné zásady, aby boli hodnoty cenných a starobylých plodín zachované!

A toto som sa dozvedela na Blogu o artičokoch!!! O čom všetkom ľudia píšu… A ak sa chcete dozvedieť viac o hnutí slow food, tu je odkaz na hlavnú stránku www.slowfood.com alebo tú našu slovenskú, s oficiálnym združením v Bratislave www.slowfood.sk.

A ani bez pizze sme neodišli. Zablúdili sme do jednej z uličiek, do krásnej reštaurácie, ale prázdnej. A už sa ani nečudujem prečo. Čašníčka nám ledva odpovedala na otázku, nie to ešte aby naznačila úsmev. Pizza však bola výborná. Ale tringelt nedostali. Ochota Talianov klesá… Čo musíte ochutnať je koktail Bellini. Na mňa trochu dosť sladký. Tak ak aj ostanete pri ich vínku, nič nepokazíte.

  

TEjST: Ak si Bellini dáte v legendárnom Harry´s bare, kde uzrel svetlo Benátok, pripravte sa, že si zaň zaplatíte 20 €, a to je jeden z tých lacnejších. Bar Harry´s bol obľúbeným miestom Orsona Wellesa, aj Ernesta Hemingwaya (na Ernestovom „alkoholizme“ podniky radi zarábajú, o čom som sa presvedčila aj na Kube). Na tento podnik nadávajú tí, ktorí tam prídu, dajú si Bellini a potom neveria vlastný očiam pri pohľade na účet. Tí, ktorí vedia, že je to tam drahé a vedia, že na to majú, si ho chvália. Ťažko povedať, nájdete názory buď úplné zlé, alebo úplne dobré… ja som tam nebola. Bellini sme si vychutnali inde a do Harry´s sme nakukli, aby sme videli ako vyzerá tá toľko komentovaná „ordinácia zubára“. A možno Vás tam ani nepustia, dress code je dress code.

GoodtoKnow: Bellini je jeden z najobľúbenejších talianskych koktailov – pôvod práve v Benátkach. Mix prosecca a čerstvého marhuľového pyré. Giuseppe Cipriani ho vymyslel v bare Harry´s a nazval ho podľa benátskeho maliara Giovanniho Belliniho, pretože mu koktail farbou pripomínal tógu svätca na obraze, ktorý namaľoval.

FootPrint:V uličkách je veľa obchodíkov s talianskymi cestovinami, olejmi, koreninami a skoro všade vás bombardujú ochutnávkami, tak ak ste na low budgete, pri kúpe a výbere toho správneho olivového a paradajkového pesta sa kľudne aj najete. My sme si doniesli farebné cestoviny a sušené paradajky – padli do týždňa od nášho príchodu domov. Posledné benátske piccolo sme mali na ostrove Murano. Lodným taxíkom ste tam za pár minút. Murano je známy vďaka sklu (pre niekoho krásne, pre iného gýčové, no každopádne muránsky typické) a naozaj – skoro všetky obchodíky sa niesli v znamení víno, pizza a muránske sklo.

  

Taktiež ostrov Burano je rovnako farebný a trochu mi pripomínal Caorle. Burano je známy vďaka tradičným krajkám. Mimochodom, celé Benátky ležia na 117 ostrovoch! Oddych a opúšťame mesto kanálov a lagún. Na mňa dojem spravili, a kto sa bráni ísť ich pozrieť len kvôli romantickému klišé – choďte! Každý si tam nájde to svoje a najlepšie je stratiť sa  v ich uličkách… a už aj to je klišé:)

A fjumór fotiek benátskych:

BILLA sa drží svojich korporátnych farieb

  

Ak by ste chceli pozrieť viac kanálikov, tu je tých 10 naj: http://www.touropia.com/world-famous-canals/ (benátske na jednotke:))

Gondolieri pôvodne nosili čierne tričká, ktoré ladili s ich tmavými gondolami. Až po II. svetovej vojne  zvolili “páskovaný štýl”. Inak, až v roku 2010 dostala licenciu prvá ženská gondolierka!


Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: