Kuba – Havana I.: La vida es un carnaval!

20 jan

Priemerná doba čítania: 10 minits. Enjoy Havanu!

A teraz začína Kuba! Povinne: K čítaniu si  prosím zapnite song od Celie Cruz – La Vida es un Carnaval. V Havane sme strávili 2 noci, a to v hoteli Telegrafo – najstarší hotel na Kube. Bol otvorený v roku 1860, pár rokov po tom ako bola v meste postavená prvá telegrafná stanica (žeby odtiaľ ten názov?). Má krásne nádvorie (patio) s milým baríkom – s reštauráciou sme až tak spokojní neboli, aj keď je v sprievodcoch a na internete vychválená. Ceny sú tam vysoké a obsluha nie najpríjemnejšia – až tak, že sme sa večer po vypití sangrie zdvihli a jedlo sme si ani neobjednali. Gastronomický zážitok preto hodnotiť nemôžem. V hoteli sme mali iba raňajky, chceli sme skúšať kubánske chute v uliciach predsa! Najväčšie plus na hoteli bola však poloha – priamo na križovatke ulíc Neptuno a Prado a sused Capitolio – takže v najcentrálnejšom centre!

2sleep: Hotel Telegrafo, Prado 408 esq Neptuno,  Ciudad de La Habana

Najbežnejšie slovo, ktoré počujete keď vyjdete z hotela je TAXI? TAXI? Señor, TAXI! Idú sa pobiť, do ktorého taxi sadnete. Či je to starý cadillac, coco alebo cyklista. Majú 4 druhy taxíkov. Skúsenosť sme mali s každým, šoféri na tomto tripe bodovali:)

Coco Taxi: to bol môj favorit! Neodporúčam dámam ktoré si dajú záležať na frizúre – vietor vo vlasoch! Je to mini žlté vajko do ktorého sa spracete maximálne dvaja a váš „pohonič“ Vás odvezie takmer kamkoľvek za tri eurá!

Popri Malecone sa choďte prejsť radšej cez deň ako večer. Nám sa zdalo, že ideme len popri dlhom múre na ktorom sedeli páry alebo partie. A tie svetlá mesta sa zdali strašne ďaleko. Celá promenáda popri mori má totiž viac ako 7 kilometrov a od starého mesta vedie až po luxusnú štvrť Miramar. Tak sme myšlienku na romantickú prechádzku nechali na ďalší deň a išli sa prejsť radšej po ulici Prado. Táto vydláždená dlhá ulica slúžila ako promenáda pre bohatých obyvateľov. Chládok stromov a sochy levov – symbol Havany.

GoodToKnow: Paseo del Prado sa v skutočnosti volá Paseo de Martí (opäť Martí). Ako Prado sa zaužíval medzi domácimi a myslím, že inak sa tejto promenáde už ani nepovie.

A vydali sme sa spoznávať neznáme tajné uličky Havany. Už bolo skoro jedenásť hodín večer, mysleli sme, že nič nenájdeme a predsa – v jednej uličke to žilo, ešte aj v kaderníctve sa strihalo. (Prekvapilo ma, že v Havane bolo spomedzi obchodov najviac opravovní hodiniek a kaderníctiev). Baríky v záhradách, na ulici mladí Kubánci, živá hudba. Sadli sme do jedného baru a čakali kým začne hrať kapela. Vedľa sedeli dvaja domáci („vekslácke typy“), skupinka mladých (asi) Angličanov, na múriku dve premakeupované Kubánky (dobre sme si tipli – asi za 5 minút prisadli k dvom cudzincom, rozprávali sa a po polhodine už aj spolu odchádzali). Prostitúcia je na Kube vraj bežná, ale vo veľkom utajení. Prostitútkam (jeneteras – jazdkyne) hrozí až 20 rokov väzenia. A tesne pri nás sedel starček a niečo si celý čas písal… Objednala som si mangový džús a počúvali sme hudbu. Asi po 10 minútach mi starček podáva papier popísaný atramentom –  napísal báseň. Romantickú, o dvoch mladých cudzincoch (to malo byť akože o nás:)). Niektoré veci nedávali v angličtine zmysel, niektoré neboli dobre napísané, ale aj tak milé.

FootPrint: Ráno sa z tejto temnejšej uličky vykľula najturistickejšia ulica starej Havany – Obispo. Bola zároveň prvou asfaltovou cestou v meste a otvára prechádzku do starej Havany. Vedie až k Plaza de Armas. Určite pešky, žiadne coco taxíky k námestiu. Na nej nájdete najviac suvenírových obchodov, tavern, ale aj butikov a „TUZEXOV“ – obchody, kde predávali práčky, mikrovlnky – to všetko vidia aj domáci, ale pre nich je to tak drahé, že si to nikdy nekúpia.  Okrem toho tu je Múzeum Revolúcie, Ambos Mundos Hotel (hotel, kde býval Ernest Hemingway a z neho chodil na večerné výlety do mesta a do Floridity na Daiqiri. Izba č. 511), La Moderna Poesia (najdôležitejší obchod s knihami v Havane, Panta Rhei nečakajte) a strašne veľa ľudí! Na rohu tejto ulice som sa chcela odfotiť na starej drevenej stoličke, pred nejakým obchodom – ten obchod bol nakoniec výdajňa vajec na prídel – pýtame sa mladého Kubánca, čo robí?

A on, že čaká… na vajcia. Keď prídu, budú ich spolu s kurencami rozdávať ľudom. Na lístky – 10 vajec na mesiac pre jedného a štvrťka kuraťa. Ešte do jednej výdajne sa nám podarilo zablúdiť – tu pre zmenu na lístky všetkým dávali múku. Veľmi zaujímavý zážitok pre nás, ktorí sme nezažili socializmus…

  Múzeum revolúcie – prehľad udalostí a priebehu revolúcie, Fidelove vyhlásenia, piati väzni z Guantanáma – všetko na dvoch poschodiach. Pani ide s vami výťahom na poschodie a čaká. Potom Vás odprevadí dole schodmi a čaká na ďalších. Nie je veľmi veľké, ale ak sa zastavíte pri každej vitrínke, tak si pani celkom počká. Plaza de Armas na konci Obispo ulice má šarm. Je to najstaršie námestie na Kube. V parku boli práve malí školáci pri soche, koho iného ako Martího, Kubánci v klobúkoch predávali staré knihy, známky, obrázky. My sme zvolili v tom teple oddych, dali si kávičku a pozerali ruch najstaršieho námestia na Kube. Pri živej hudbe ako inak! Hneď kúsok je to k pobrežiu a pevnosti Castillo de la Fuerza – najstaršej pevnosti na ostrove. Vedľa je nenápadná kaplnka so starým stromom v záhrade. Nie je to hocijaký strom.  Starej Ceibe pripisovali domáci magickú moc a pod jej vetvami sa konala prvá omša (v kaplnke) a aj prvé mestské stretnutie.

GoodToKnow: Každý rok, v novembri, keď oslavujú „narodeniny“ mesta, domáci trikrát v tichosti obídu strom – bozkávajú ho, objímajú a dotýkajú sa ho. Pri každom obídení  pustia na zem jednu mincu a buď si niečo prajú alebo ďakujú za niečo, čo sa už stalo. Každá minca vyjadruje túžbu. Obyvatelia veria v silu stromu a že sa ich želania naplnia! Ceiba je obrovský tropický strom, ktorý dosahuje výšku aj 60 metrov.

  

Od nášho hotela to bol kúsok ku Capitoliu – len jedna škoda – bol z dôvodu opráv zatvorený. Tento Washington DC v Havane je kópiou toho amerického. Pracovalo na ňom cez 5 000 ľudí viac ako tri roky. Vo vnútri Capitolia, pod kopulou, sa nachádza 24-karátový diamant, od ktorého sa počítajú všetky vzdialenosti v Havane. Hneď vedľa Capitolia je Gran Teatro, krásna budova baletu. Keď sa vydáte smerom do čínskej štvrte (za Capitoliom) pobaví Vás hotel New York – so zamurovanými dverami. Nemusia sa s tými Amíkmi?

A fjumór fotiek lomo – havanovských: 

Pohľad na promenádu Paseo del Prado z okna hotela Telegrafo

Teatro Nacional oproti Parque Central je sídlom kubánskeho národného baletu

Por Una Ciudad Mejor – Pre lepšie mesto. Autobus v Havane

Stánok s pizzou a jediné čo majú je pivo a cigary :)

Pohľad do triedy: základná škola José Márti na ulici Obispo

Výklady “tuzexov” na ulici Obispo. Väčšina kubáncov sa môže len pozrieť, na mikrovlnku či rádio dosť peňazí mať nebudú

Čítam ďalej, pokračujeme: Havana II.  a domáci obed u kubánskej rodinky (klikni)

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: