Južná Afrika: Johannesburg, Jo′burg, Jozi… alebo najnebezpečnejšie mesto sveta

25 apr

Ak čítate o Južnej Afrike, najviac opakované slová sú kriminalita, AIDS, chudoba. No tiež zistíte, že Kapské mesto sa umiestnilo na mieste č. 1 v rebríčku Tripadvisor ako destinácia roku 2011, krásne fotky prírodných rezervácií, zvierat a bielych pláží. Južná Afrika si prešla ťažkým obdobím, apartheid tu oficiálne skončil v r. 1994, kedy sa stal prezidentom Mandela. Hovorí sa, že život a podmienky sú stále zlé, no pomaly, pomaličky sa to zlepšuje. Najväčším problémom je stále AIDS. Južná Afrika je jedna v najviac infikovaných oblastí sveta. Každá štvrtá žena je HIV pozitívna. Denne zomrie 1000 obyvateľov na AIDS.

JOHANNESBURG

Náš prvý africký couchsurfer Jan nás na letisku čakal, viac ako tri hodiny, ale čakal! Prvú noc bez postele teda nebudeme! Cestou k nemu domov sme pochopili, ako to myslia s tou “ochranou” a “opatreniami” v meste. Skoro každý jeden dom bol ohradený a na každej ulici bol vlastný strážnik, ktorý ulicu strážil 24 hodín denne. A predsa mala ešte väčšina domov nad ohradou drôty. Turistom sa vôbec neodporúča používať mestskú hromadnú dopravu alebo chodiť pešo po zotmení. Do centra Johannesburgu (!) vraj ani cez víkendy a mimo „office hours“ nie!

Soccer City Stadium v tvare kalabašu (nádoby v ktorej sa varí pivo) s kapacitou 94 700 miest. Počas Majstrovstiev sveta vo futbale 2010 sa tu hrali najdôležitejšie zápasy

GoodToKnow: Vzdialenosti v Juhoafrickej republike sú obrovské a mestá tiež – Johannesburg má toľko obyvateľov, koľko celé Slovensko. Je najväčším, no nie jedným z hlavných miest (Majú 3 hlavné mestá! Prétoria – administratíva, Kapské mesto – legislatíva, Bloemfontain – súdna moc) . Známy aj vďaka majstrovstvám sveta vo futbale v roku 2010. 80 % obyvateľstva je čiernych, 9 % bielych a ostatní sú „coloured“, čiže miešanci. Dohovoríte sa anglicky, aj keď si môžete vybrať z ďalších 10 oficiálnych jazykov! Afrikánština sa podobá na mix nemčiny a holandčiny a sem tam T. niečo z konverzácie aj pochytil:)  

U Jana nás čaká prvé africké prekvapenie. Jeho mamina! Skvelé obrovské raňajky na stole (veľa chuťoviek, ktoré som mala na mojom toTASTE liste) a africké biskoty, biltong, domáci chlieb, amarulový džem… veru chutné privítanie.  Jan nám vybavuje sprievodcu, ich rodinného známeho, ktorý pre nás príde a vezme do Soweta (najväčší africký township), domu Nelsona Mandelu a prevezie nás cez mesto. Inak ako so sprievodcom alebo zájazdom sa tam nedostanete. Stíhame len zložiť vaky v izbe, dopiť kávu a vyzdvihuje nás Matuzi.

FootPrint: Soweto bol pre mňa šok. Domy (zlátané dosky s číslami), v ktorých žili bez elektriny (alebo s elektrinou načierno), bez vody (jedna studňa v strede townshipu) v jednom dome aj dve, tri rodiny. Lulu nás vzala na návštevu. V obývačko-kuchyni nám ukazuje pár riadov a v spálni manželskú posteľ. Deti spia v obývačke na zemi, samozrejme. Keď prší, v dome je „dosť“ mokro a zle sa spí. Oni majú ešte celkom šťastie, horšie sú na tom domy, ktoré sú pod kopcom – tie sú zaplavené. Nesťažuje sa, je to tak ako je a o viac sa nesnažia. A to je škoda – ako nám Matuzi neskôr povedal, keby chceli zmeniť podmienky, v akých žijú, zmeniť aspoň čiastočne to môžu, práca sa dá nájsť. Na druhej strane môžu byť radi – na „dom“ v Sowete je poradovník s čakacou dobu. Soweto je najbohatším townshipom. No to potvrdzuje len jedna časť – tam uvidíte normálne domy, vilky, upravené trávniky, vodu aj elektrinu.  Obrovský kontrast!

“Tu spia deti…” A miestni chodia pozerať DVD za pár randov… Lulu v townshipe

HistorickéMust: Dom Nelsona Mandelu nám ukázal mladý študent, ktorý počas 10 minút stihol zopakovať vetu „ Pracujem tu dobrovoľne a múzeum ma neplatí“ viackrát, ako má samotný dom miestností. 

Kreslo Madubiho (ako Nelsona Mandelu volajú) bolo najväčšou upútavkou. Na kresle nesedel nikdy nikto okrem Mandelu. Neodolali sme a keď sa náš sprievodca otočil, tak fotku v ňom sme si neodpustili:) Dali sme mladému dobrovoľníkovi pár randov a išli sme rovno do Múzea Hectora Pietersena. To je miesto, ktoré zaznamenáva povstanie študentov v Sowete v roku 1976. Mladí študenti sa vzbúrili na protest proti používaniu Afrikánštiny v školách počas apartheidu, no mal to byť pokojný protest. Až po zastrelení 12-ročného Hectora Pietersena sa prevalil do povstania, pri ktorom zomrelo až 556 študentov!

GoodToKnow: Fotka chlapca nesúceho na rukách umierajúceho Hectora Pietersena v pozadí s jeho plačúcou sestrou vyvolala rozruch na celom svete a upútala pozornosť verejnosti na čierno-biele udalosti v Južnej Afrike. Hector Pietersen sa stal symbolom tejto udalosti  rovnako ako 16. jún symbolom boja proti brutalite režimu apartheidu. Dnes je oslavovaný ako Národný deň mládeže, ktorý má poukázať na potreby mladých ľudí  Južnej Afriky.

Večer sa u Jana konala prvá z našich Braai – grilovačiek, tak obľúbených u Afričanov. Braai považujú za udalosť, kedy sa stretne rodina, priatelia a na stole je teda toho dosť! Zostať môže, ale aby bolo málo – to je veľké zahanbenie hostiteľa. A práve v tento večer pri stole padlo rozhodnutie, že naša ďalšia cesta bude viesť do Kruger Parku, k Janovmu strýkovi, u ktorého prenocujeme a s Janovým bratom smer divočina. No zatiaľ,  po večeri o jedenástej, sme si mohli ísť tak jedine ľahnúť:)

Viac o Nelsonovi  Mandelovi, histórii, apartheide sa dozviete v Apartheid múzeu.  Múzeum  je na TripAdvisore číslom  1 a určite ho v Johannesburgu neobíďte. Veľa historických vecí nemajú a toto múzeum Vám dá úplný pohľad na celý vývoj a okolnosti minulej i súčasnej situácie Južnej Afriky. No vyhraďte si naň dosť času! My sme sa „prechádzali“ a čítali nápisy viac ako dve hodiny, kým sme sa dostali k značke POLOVICA EXPOZÍCIE. Vtedy sme trochu pridali, keďže prísť na rugby zápas na štadión Elis Park s kapacitou 60 000 ľudí nechce prísť nikto neskoro:)

InterstingToKnow: Elis Park je známy aj ako Coca Cola Park, vďaka značnému sponzorstvu Coca Cola Company a bol prvým štadiónom v Juhoafrickej republike vlastneným černochom.

A konečne som pochopila pravidlá rugby! Jan bol nadšený fanúšik tohto pre mňa exotického športu a johannesburského Lions tímu, takže sme si to odsledovali v červených tričkách, so zástavami Lions, šiltovkou Lions, ďalekohľadom a chlapci aj s dosť pivami a biltongom. Neviem, či to nebolo tými pivami, ale chalani boli v rugby eufórii celý čas a keď Lions vyhrali, tak v eufórii boli už úplne všetci, vrátane mňa. 

Čaká nás cesta do Pretórie, kde „putujeme“ k druhému couchsurferovi. V noci, po rugby, prichádzame na adresu, ktorú nám nadiktoval. Vchádzame do domu, kde je narodeninová party v plnom prúde. Víta nás náš couchsurfer Andrew a hneď nám na privítanie nalieva africký shot – mätovo – amarulový likér. A som si istá, že Pretória bude taktiež zaujímavá :)

Fjumór fotiek Jo´burgských:

Najbohatší z afrických townshipov, ale taktiež s najväčšími rozdielmi v životných podmienkach obyvateľov. 150 km2, viac ako 2 milióny ľudí

Skoro 80 percent obyvateľov Juhoafrickej republiky je kresťanov

Lulu a jej “RED SCOPION” tetovanie

Na každom jedálničku nájdete kura (najčastejšie PERI PERI, čiže extra pálivé). Ja som ochutnala SAMP – tradičné africké jedlo, kaša z kukurice a fazuliek

Couchsurfing v Johannesburgu a raňajky na štýl Janova Mamina:)

Kreslo Nelsona Mandelu, prezidenta JAR a nositeľa Nobelovej ceny za mier

Apartheid múzeum s výstavou venovanou Nelsonovi Mandelovi

°

“Nie je nad návrat do miest, ktoré sa nemenia.

Človek tam najlepšie spozná, ako sa zmenil” (Nelson Mandela)

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: